Ahojte! Handmade tvorbe sa venujem už niekoľko rokov. Na Sashe a našej webstránke ale chýba predstavenie a k nemu bude slúžiť môj prvý blog.
Volám sa Michal a žijem väčšinu svojho života pod Tatrami. Živím sa grafikou, špecializujem sa na knihy. Presne si pamätám moment, ktorým začala zápisníková láska. Od kamarátky Majky som dostal nádherný zápisník značky Paperblanks. Obdivoval som jeho obálku, vyhotovenie, papier a hlavne pocit pri písaní. Zápisníky postupne pribúdali, i keď sa musím priznať, že nie všetky som stihol zaplniť.
Vianoce 2012 boli moje prvé v pozícii manžela. Svojej milovanej polovičke som chcel vyrobiť špeciálny darček. Našiel som si návody na internete, pochodil snáď všetky obchody v meste a pustil sa do výroby diáru. Bol malý, žltý a jeho výroba trvala pár dní.
O pár rokov som sa k výrobe vrátil. Učil som na strednej škole a sebe a mojím kolegom som začal vyrábať učiteľské diáre. Najprv ako karisbloky, no čoraz viac som sa v myšlienkach vracal k šitej väzbe. Natrafil som na Atelierknihy, nakúpil materiál a pustil som sa do práce. Od manželky som dostal poukaz na ich knihársky workshop. Tam vznikol tento fialový zápisník.
Láska k zápisníkom sa rozrastala a pre svojich kolegov vyrábal stále viac učiteľských diárov. Páčilo sa mi riešiť všetko s tým súvisiace - výber papiera, materiálov, balenie. Situácia si už pýtala vlastnú značku. Pre grafické služby používam skratku mh2, preto sa prvá „značka“ volala handmade by mh2.
Stále to nebolo to správne. Spomenul som si na jedno z pravidiel vytvárania dobrého názvu - môže to byť napríklad skratka mena (čo som už využil pri mh2), ale aj niečo, čo máme veľmi radi. Milujem pandy, sú to krásne zvieratá. Raz sa mi podarilo vidieť ju naživo, vo viedenskej zoo.
Z obdivu k týmto krásnym, skoro vyhynutým medveďom postupne vznikala PANDA handmade. Do istej miery charakterizujú aj moju tvorbu. Mám rád veci jednoduché, účelové. Do svojej práce chtiac-nechtiac vnášam strohejší mužský element. Pri pande sa mi páči, že je tvorená len dvomi jednoduchými farbami - bielou a čiernou, no i tak vyzerá nesmierne milo a - aspoň mne - stále vyčarí úsmev na tvári. Takto vyzerali prvé náčrty logotypu. Chcel som, aby pôvodná panda mala ostrý, dynamický a drsný charakter.
Panda handmade je môj srdcový projekt. Ako mnoho iných handmade tvorcov, prechádzame si rôznymi fázami. Stále to nie v stave, že ma dokáže plnohodnotne živiť. Investície do materiálov, či strojov si môžem dovoliť vďaka grafike, ktorá je stále dominantnou. Cítim, že by bolo dobré pracovať s niekým, kto lásku k papieru vníma rovnako ako ja. Okrem môjho oca, ktorý mi niekedy pomáha so skladaním papiera, mi pomáha aj moja milovaná manželka. Zapája sa do výroby, ale aj marketingu. Dáva mi dôležitú spätnú väzbu, ale aj pomáha s fotením.
Spočiatku som zápisníky a diáre hlavne rozdával. Rád som nimi robil radosť ostatným. Moju tvorbu beriem ako nádhernú a nezabudnuteľnú cestu. Učím sa nové veci, najväčšou inšpiráciou sú pre mňa materiály (najmä papier).
Z darovaných zápisníkov a diárov najradšej spomínam na jeden extra výnimočný. Milujem U2, kvôli ich piesňam som sa naučil hrať na gitare. Keď sme mali ísť s mojou sestrou na koncert do Kolína nad Rýnom, rozhodol som sa urobiť gitaristovi Edgeovi špeciálny zápisník. V jednom rozhovore spomínal, že si stále rád veci zapisuje. Vytvoril som zápisník, ktorý obsahoval poznámkovú časť, priestor na zápis akordov, notový zápis, ale aj nastavenie efektov. Predsádky obsahovali perokresby jeho gitár a zosilňovačov, na obálke bola do plátna zabalená gitara Gibson Explorer - jedna z prvých, na ktorých hrával.
Po koncerte nastala náhodná situácia a pokiaľ všetci odchádzali počkal som na Edgeovho gitarového technika Dallasa. Dal som mu zápisník, vysvetlil, že som ho vyrobil a poprosil som ho, aby mu ho dal. Nerobil som si ilúzie :) Po pár mesiacov ma moja sestra potešila ďalším koncertom, tentoraz v Dubline. Bývali sme hneď vedľa haly a keď som videl, že si Dallas odbehol na kávu, vybehol som von. Rozprával sa s inými fanúšikmi, skúsil som ho pozdraviť aj ja. Mal som pripravenú fotku zápisníku. Keď som mu ju ukázal, hneď si na mňa spomenul. Vedel, že som mu ho dal v Kolíne, že som bol so sestrou. Povedal mi, že Edgeovi zápisník dal, že sa mu páčil - fotil si ho a ukazoval priateľom. A túto milú historku si chcem uchovať s túžbou, že sa raz objaví na nejakej fotografii, nenápadne položený na stole alebo v polici…
